V kronike mesta je história mestských lesov Stará Turá zaznamenaná od r. 1665, keď obec Stará Turá odkúpila lesy pod Javorinou od Františka Nádašdyho. Ako sa píše v kronike: „Táto čiastka čachtického panstva oslobodená bola spod patronatskej zaviazanosti, preto si obec kúpením tohto majetku žiadnej ťarchy na seba nevzala". Avšak podľa dostupných zdrojov si šľachta nechala kontrolu nad obhospodarovaním lesa a nad výkonom práva poľovníctva („podla milostivého královského urídení najprednejšie pozorovaní hor panstvu prináleží"). V r. 1777 „na žadost panuw officiruw zemskeho panstva mestečka Starej Turej" prišla komisia, ktorá konštatovala, že hory sú v dobrom stave a treba ich v dobrom stave zachovať aj pre budúcnosť. Starší občan Starej Turej Ján Vagač bol ustanovený do funkcie lesného inšpektora, ktorému podliehali horskí hájnici. Les sa nesmel klčovať, rúbať a predávať drevo od Juraja do Všetkých svätých. Stromy sa museli rúbať od koreňa a na rúbaniskách sa nesmelo šesť rokov pásť lichvu. Drevené uhlie sa mohlo páliť iba pre miestnych kováčov, bola zakázaná poľovačka a držanie poľovných psov.
Podrobnejšie pravidlá a nariadenia stanovil „Regulament horský", ktorý bol schválený na schôdzi obecného výboru a magistrátu mestečka Stará Turá 28.februára 1873. Určil veľkosť siahy a ceny palivového dreva pre občanov, taktiež určil vývozné dni na odvoz dreva z lesa na utorok a piatok. Každý štvrtok mohli občania priviezť suché drevo na predaj, avšak z chotára bolo vyvážať drevo zakázané. Tí, ktorí neboli občanmi Starej Turej, nemali nárok na palivové drevo. Pekári, kováči a ostatní remeselníci dostávali ročne po troch siahach dreva za zníženú cenu. Vyhorelci a tí, ktorí stavali nové domy alebo strechy pokrývali škridlicou, dostali strešné drevo zdarma. Chudobní vyhorelci okrem toho dostali škridlu z obecnej tehelne na úver so splátkou do 6 rokov. Suché lístie sa mohlo hrabať len na magistrátom vyznačených miestach a každý smel vyviesť denne iba za jeden voz. Polesný sa musel postarať, aby určené „plešiny" po ťažbe boli do 15. apríla povysádzané.
V r. 1850 prišli na Starú Turú štátni merači, aby zamerali chotár obce za účelom zdaňovania a už v r. 1884 bola nakreslená prvá lesnícka mapa na pergamene, bol vypracovaný lesný hospodársky plán. Týmto sa začala éra modernej hospodárskej úpravy lesov, bol zavedený princíp trvalej produkcie dnes nazývaný ako trvaloudržateľný rozvoj. Tento spôsob plánovania hospodárskej činnosti v lese od jeho zavedenia Máriou Teréziou, ktorá v roku 1769 (jeho slovenské vydanie z roku 1770) vydala lesný poriadok pod názvom „Porádek hor aneb lesuv zachování", trvá až do dnešných čias.
V r. 1890 bola v Topoleckej postavená hájovňa pre lesného. Za richtárovania Jozefa Hlubockého ( zvolený v r.1897) sa vybudovala cesta do hôr cez Topoleckú.
Podľa správy lesníka obce Františka Lackoviča z r. 1911 bola výmera lesného majetku 3 242,23 katastrálnych jutár, ročná daň z pozemkov sa platila vo výške 2 522,01 korún, prirážka všeobecnej dôchodkovej dane bola 757,20 korún, krajinské a stoličné cesty 529,62 korún, spolu 3 808,83 korún. Hory boli rozdelené na tri diely: 1. Hlavné horské teleso v celosti o výmere 2 923,95 kat. j., 2. Poloma od lubinského - 204,20 kat.j., 3. Prostredná Dúbrava - 72,78 kat. j. Zloženie: buk, dub, smrek, borovica. Zverina: zajace, srny, líšky, diviaky. Hory spravuje 1 lesník a 6 horských hájnikov.
Odborný lesný personál obecných lesov dostával naturálne pôžitky ( služobný byt), zákonom určený tabuľkový plat, palivové drevo, oblečenie - rovnošatu a pre vlastnú potrebu bezplatné užívanie lúk a polí. Odborne vzdelaný obecný lesník robil zároveň aj odborný štátny dozor pre okolité neštátne lesy. Obecné lesy zabezpečovali aj dodávku palivového dreva pre obecné inštitúcie, úrad, školy..., dovoz bol platený staroturianskym furmanom z mestskej pokladnice.
Po druhej svetovej vojne v r. 1945 boli zvolení títo lesní hájnici (vid. foto): Štefan Urbančík - Bielčikova Dolina, Peter Truhlík - Lazy, Šimun Truhlík - Súš, Jozef Kuhajda - Topolecká, Gustav Mikulec - U Mikulcov, Štefan Kýška - Súš.
V roku 1946 bola úprava platov pre lesných hájnikov, zväčšila sa plocha lesnej škôlky, bol schválený nový cenník palivového dreva a s drevom, kúpeným za občiansku cenu, bolo zakázané obchodovať. V r. 1950 rada MNV systematizuje 6 miest lesných hájnikov, projektuje sa stavba „hájenky" a lesnej cesty.
V r. 1952 boli odovzdané obecné lesy Stará Turá pod správu štátnych lesov, administratívne začlenené pod Lesnú správu Trenčianske Bohuslavice. František Marko (vid. pamätná fotografia na stanici Trenčianske Bohuslavice) sa stáva vedúcim polesia Stará Turá až do roku 1957. Od r. 1961 do konca r. 1995 viedol lesnú správu Imrich Boledovič. Počas užívania mestských lesov mesta štátnymi lesmi pokračovala výstavba lesnej infraštruktúry na území lesov mesta i budovanie služobných bytov. Významnými investíciami bolo aj vybudovanie tvrdých lesných ciest Topolecká-Penáze, Penáze-Súš, Nárcie-Košáre, Kamenný Most-Grúňka. Hospodárenie prebiehalo v duchu socialistického hospodárstva, čiže zisk z obecných lesov sa odvádzal do štátnej pokladne. V roku 1984 začal chov koní vhodných na prácu v lese a trval až do roku 1996. Počas pôsobenia štátnych lesov sa vystriedalo v staroturianskych horách značné množstvo pracovníkov.
V roku 1995 bola uznesením mestského zastupiteľstva založená mestská príspevková organizácia Lesotur Stará Turá, ktorá začala hospodársku činnosť 1.7.1995. Riaditeľom organizácie sa stal Ing. Ján Pavlíček a viedol organizáciu do januára 2007. Lesotur Stará Turá ako organizácia obhospodarujúca lesy mesta Stará Turá, získala významné postavenie medzi neštátnymi subjektmi, spravujúcimi lesné majetky na Slovensku. Toto postavenie vyplýva z veľkosti lesného majetku, objemu produkcie drevnej hmoty a z ostatných aktivít. Z nich najvýznamnejšou je pôsobenie v Združení obecných lesov Slovenska (ZOL), čo sa prejavuje aj na tvorbe lesníckej politiky a legislatívy. Od 1.1.2007 začala svoju činnosť spoločnosť Lesotur, s.r.o, bola pretransformovaná z organizácie Lesotur Stará Turá. Od februára 2007 sa stal konateľom a riaditeľom spoločnosti Ing. Ivan Durec. Transformáciou sa nemenil princíp trvalo udržateľného hospodárenia v lese, ale iba štatút spoločnosti. Spoločnosť významne prispieva do mestského rozpočtu. Dôvodom mesta Stará Turá byť 100%- ným spoločníkom v spoločnosti Lesotur, s.r.o. je najmä možnosť realizácie obchodu s drevom vlastnými ľuďmi, možnosť priameho vplyvu na správu lesného majetku, hlavne lepšia starostlivosť a ochrana lesného majetku mesta. Mestské lesy sú dlhodobo významným zamestnávateľom hlavne vidieckeho obyvateľstva., pre spoločnosť pracuje v pracovnom pomere i ako dodávatelia služieb cca 50 osôb.
Významným prínosom pre obyvateľov mesta (hlavne žijúcich v okolitých osadách) je možnosť zakúpenia palivového dreva. Celková činnosť spoločnosti sa skladá z pestovania lesa (súhrn činností zameraných na zakladanie, obnovu a výchovu lesa), ťažbovej činnosti (stínka, približovanie dreva, manipulácia, odvoz), ochrany lesa a ekonomických činností. Prevažná časť lesných porastov je tvorená listnatými drevinami, hlavne bukom, celková výmera je 1850,11 ha.
V r. 2003 bola zrekonštruovaná lesná cesta Topolecká - Nárcie - Košáre, v r. 2006 Topolecká - Kamenný most a v r. 2007 bola realizovaná generálna oprava lesnej infraštruktúry v rámci mestských lesov, hlavne cesty a zvážnice. V r. 1995-2010 boli vybudované 4 altánky pre verejnosť, odkúpená chata a hospodárske budovy, zrekonštruované 2 prístrešky pre lesných robotníkov a kancelária pre lesníkov, v r. 1995, 2004 a 2008 po častiach rekonštruovaná budova sídla spoločnosti.
V r. 2008 spoločnosť rozšírila svoju podnikateľskú činnosť o záhradnícke práce, lesnú pedagogiku a bola otvorená predajňa lesníckych a poľovníckych potrieb.
Podľa hlavných úloh LHP na decénium 2001 - 2011 je zásoba drevnej hmoty asi 595 600 m3, plán ťažby 155 600 m3 , výchovná ťažba asi 19 000 m3, zalesňovanie 297 ha.
Hospodárenie v mestských lesoch často ovplyvňovali aj živelné pohromy, z ktorých najvýznamnejšie boli tieto:
pozn.
ŠL - štátne lesy
Lesotur Stará Turá (príspevková organizácia mesta 1995-2006)
Lesotur s.r.o. (obchodná spoločnosť - 100% vlastník mesto)